Vznik ochorenia

V menšom počte prípadov je primárnou príčinou pyometry bakteriálna infekcia z vonkajšieho prostredia a vznik zápalu steny maternice (endometritis purulenta, metrutis) s následným nahromadením zápalového sekrétu (exudátu) v maternici. Táto forma pyomery môže vzniknúť pri masívnej kontaminácii maternice cez pošvu a otvorený krčok maternice.  Tieto stavy môžu vzniknúť v popôrodnom období alebo pri predchádzajúcej infekcii počas ruje. Tento typ sa častejšie vyskytuje u mačky ako u feny.

Vznik typickej formy pyometry je spojený s predchádzajúcou nadmernou stimuláciou sliznice maternice hormónmi počas niekoľkých predchádzajúcich háraní, ktorá sa prejavuje zväčšením a zmnožením endometriálnych žliaz (endometrium = výstelka steny maternice).  Počas fázy reprodukčného cyklu nazývanej diestrus (t.j. obdobie 1 až 3 mesiace po háraní) hormón progesterón stimuluje nadmernú sekréciu maternicových žliaz s hromadením sekrétu, ktorý sa však cez zosilnenú stenu endometria nedostatočne vstrebáva. V dutine maternice sa tak hromadí hlienovitý sekrét. Spolu so stálou teplotou prostredia sa v maternici vytvoria ideálne podmienky pre množenie baktérií bežne sa vyskytujúce v pohlavných cestách. Obrazne povedané – v tomto prípade maternica funguje ako inkubátor pre vlastnú mikroflóru. Charakter obsahu maternice sa následne mení a vzniká pyometra. Vznikajúce toxíny z infikovaného maternicového obsahu postupne prechádzajú do krvného obehu a vyvolávajú celkovú intoxikáciu zvieraťa. Masívny prechod baktérii do krvi je vzácny. Obdobný stav vzniká aj u fen, ktorým boli podané exogénne estrogény (na umelé ukončenie gravidity, napr. po neplánovanom krytí). Ošetrenie exogénnymi estrogénmi je predospozíciou pre vznik pyometry  približne dva mesiace od ich podania.

Príznaky ochorenia

Dominantným príznakom pri otvorenej forme pyometry je abnormálny výtok z pošvy, ktorý zvyčajne aj nepríjemne zapácha. Povaha výtoku može byť rôznorodá – riedky ružový, krvavý, hnisavo-hlienový alebo hnisavý výtok. Pri uzavretej forme pyometry sa môže hromadenie obsahu v maternici prejaviť zväčšením brucha. Najvýraznejším príznakom pyometry je  nadmerné pitie (polydipsia) a nadmerné močenie (polyúria). Ďalšie príznaky sa obvykle objavujú, žiaľ, až s nástupom celkovej intoxikácie  - letargia, depresia, nechutenstvo, úplné odmietanie potravy, zvracanie, strata hmotnosti, slabosť panvových končatín alebo hnačka. Telesná teplota sa udržuje vo fyziologickom rozmedzí,  v pokročilom štádiu intoxikácie sa teplota znižuje pod normu. Pulz je slabý. V prípade sepsy dochádza iba vzácne k zvýšeniu telesnej teploty. Uvedené príznaky sa obvykle objavujú v priebehu 1-3 mesiacov po ruji, prípadne dva mesiace po podaní exogénnych estrogénov. V pokročilých stavoch nastupuje výrazná dehydratácia, šok , kóma a úhyn zvieraťa.

Diagnostika

Nenahraditeľným článkom pri diagnostike pyometry je majiteľ zvieraťa a jeho, pokiaľ možno, čo najpresnejšia anamnéza. Informácia o tom, kedy prebehla u pacientky posledná ruja, môže byť kľúčová pri nasmerovaní diagnostiky. Preto odporúčame pravidelne si značiť obdobie nástupu ruje (napríklad do kalendára). Diagnóza sa potvrdzuje na základe klinického vyšetrenia, laboratórneho vyšetrenia krvi a na základe zobrazovacích metód (USG). Narozdiel od laboratórnych výsledkov, ktoré nie vždy spoľahlivo a jednoznačne poukážu na pyometru, práve sonografické vyšetrenie je v tomto prípade považované za najspoľahlivejšiu diagnostickú metódu (zväčšená maternica s tekutou náplňou).

Terapia

Rozlišujeme dva hlavné spôsoby ošetrenia pyometry – radikálne (chirurgické) a konzervatívne (farmakologické). Rozhodnutie o tom, aký spôsob terapie sa pre daný prípad využije, je zvyčajne v rukách veterinárneho lekára. Jeho rozhodnutie, resp. odporúčanie, závisí od viacerých faktorov – okrem samotnej pokročilosti ochorenia hrá svoju úlohu aj vek pacientky, jej celkový zdravotný stav či jej potenciálne využitie v ďalšom chove.

Farmakologickú liečbu je možné aplikovať v prípade otvorenej formy pyometry.  Cieľom tejto liečby je pomocou vhodne zvolenej terapie docieliť jednak uvoľnenie krčku maternice a zároveň vyvolať sťahy hladkého svalstva maternice, ktoré takto z maternice vypudí hnis. Súčasťou terapie je aj podporná liečba antibiotikami. Tento liečebný proces trvá niekoľko týždňov.

Pod radikálnym spôsobom ošetrenia pyometry rozumieme odstránenie vaječníkov a maternice (ovariohysterektómia). Vzhľadom na to, že majitelia zvyčajne spozorujú toto ochorenie až v pokročilom štádiu, býva tento spôsob jediným možným riešením. Chirurgické odstránenie vaječníkov a maternice je v tomto prípade nielen liečbou, ale zároveň aj jedinou možnou prevenciou pred opakovaním sa tohto stavu po nasledujúcich rujách.

Prognóza

Odhadnúť prognózu pacientky s pyometrou je veľmi náročné. Z pohľadu veterinárneho lekára je pyometra skutočne zákerné ochorenie. Jednak kvôli tomu, že má veľmi nešpecifické príznaky a tiež kvôli tomu, že prichádza veľmi pozvoľna (teda nie zo dňa na deň), takže majiteľ v počiatočnom štádiu skutočne nemusí postrehnúť drobné zmeny v správaní zvieraťa. Prognóza sa odvíja od toho, v akom stupni bolo ochorenie podchytené a kedy bola zahájená liečba. Ak sa ochorenie podarí zachytiť v počiatočnom štádiu, sú vyhliadky na uzdravenie priaznivé. Čím je však pokročilejšie štádium ochorenia, tým sú vyhliadky na uzdravenie neistejšie.

(zdroj: Svoboda M. a kol.: Nemoci psa a kočky, II. díl, 2001, Brno)

Autori textu: MVDr. Boris Bartoš, RNDr. Lenka Bartošová, PhD.