Demodikóza
Demodikóza psov je kožné ochorenie spôsobené roztočmi Demodex canis. Prejavy ochorenia sú na pohľad nepríjemné a psy postihnuté týmto ochorením sa dostávajú, takpovediac, na pokraj spoločnosti. Po prečítaní tohto článku však zistíte, že celkom neprávom!
Pôvodca ochorenia
Pôvodcom ochorenia u psov je Demodex canis. U mačiek sa toto ochorenie vyskytuje zriedkavo (Demodex cati a Demodex gatoi). Tento parazit sa vo viacerých smeroch odlišuje od parazitov bežne sa vyskytujúcich u psov. V malom počte môže Demodex prežívať v chlpových folikuloch a mazových žľazách, pričom svojmu hostiteľovi nespôsobuje žiadne problémy. Ak nastanú vhodné podmienky, ľahko dochádza k jeho premnoženiu a vtedy môže vyvolať závažné kožné ochorenie. Predisponované k tomuto ochoreniu sú najmä krátkosrsté plemená psov (napr. boxer, buldog, mops, dalmatínsky pes, šarpej a pod.).
Prenos
Demodex sa odlišuje od iných parazitov bežne sa vyskytujúcich u psov aj spôsobom prenosu. Prenáša sa totiž jedine z matky na šteňa počas prvých dní po narodení. Iný spôsob prenosu nie je známy. Z tohto dôvodu sa odporúča feny postihnuté týmto ochorením úplne vylúčiť z chovu.
Príznaky
Toto ochorenie je úzko späté s imunitným systémom. Rozlišujeme dve formy ochorenia – lokalizovanú a generalizovanú. Lokalizovaná forma ochorenia sa vyskytuje najmä u šteniat, ktoré majú nedostatočne vyvinutý imunitný systém. Prejavuje sa vznikom malých ohraničených lysiniek najčastejšie na tvári (čelo, okolie očí). Táto forma sa vo väčšine prípadov vylieči aj bez terapie. Len u niektorých jedincov prerastie ochorenie do tzv. generalizovanej formy. Táto forma ochorenia u dospelých jedincov úzko súvisí s poruchou funkcie imunitného systému a vždy vyžaduje adekvátnu liečbu. Zároveň je žiaduce zistiť príčinu poruchy funkcie imunitného systému.
Priebeh ochorenia
V počiatočnom štádiu je ochorenie nesvrbivé a teda majiteľ ako prvé spozoruje vypadávanie srsti a kožné zmeny (tmavé sfarbenie kože na postihnutých miestach, tvorba šupiniek). K tomu sa zvyčajne pridruží aj bakteriálna infekcia. Postihnuté zvieratá sú apatické, majú opuchnuté lymfatické uzliny a horúčku. Bakteriálnu infekciu je potrebné dôkladne preliečiť podávaním vhodných antibiotík. Preto veľmi dôležité demodikózu nepodceňovať!
Čo sa vyskytlo skôr – svrbenie alebo kožné zmeny? Táto informácia je pre veterinárneho lekára v rámci diagnostiky veľmi cenná. Pri iných kožných ochoreniach sa totiž zviera zvyčajne začína najprv škriabať, následkom čoho dochádza k zaneseniu sekundárnej bakteriálnej infekcie do postihnutej oblasti.
Diagnostika
Pôvodca tohto ochorenia nie je vzhľadom na svoju veľkosť (do 0,3 mm) pozorovateľný voľným okom. Preto je potrebné vykonať mikroskopické vyšetrenie vzorky postihnutej kože (pomocou hrany skalpela sa spraví tzv. hlboký kožný zoškrab). V prípade, že je demodikózou postihnutá oblasť labiek, je potrebné kvôli opuchu a veľkej bolestivosti potrebné vykonať kožnú biopsiu.
Terapia
Dĺžka a forma liečby je pre každý prípad individuálna podľa priebehu ochorenia. Rozhoduje o nej veterinárny lekár na základe anamnézy a diagnostiky. Pri liečbe sa zvyčajne používajú vhodné antiectoparazitiká (pipety, tablety alebo šampóny s terapeutickým účinkom). Prípadnú bakteriálnu infekciu je potrebné preliečiť podaním vhodných antibiotík (podľa rozsahu zápalu kože po dobu 4 až 6 týždňov). Liečba demodikózy je zvyčajne zdĺhavý proces (rádovo niekoľko týždňov až mesiacov), počas liečby je potrebné pravidelne kontrolovať stav pacienta opakovanými kožnými zoškrabmi raz za mesiac. Zviera sa považuje za vyliečené, ak sú minimálne dva kožné zoškraby v priebehu štyroch týždňov negatívne. Vzhľadom k tomu, že toto ochorenie je úzko späté s imunitným systémom, odporúča sa podávať aj vhodné prípravky na podporu funkcie imunitného systému.
Prognóza
Lokalizovaná forma ochorenia u šteniat má zvyčajne dobrú prognózu. U generalizovanej formy demodikózy majú lepšiu prognózu jedince, u ktorých sa táto forma objaví do veku cca 1,5 roka. U dospelých psov je to individuálne a pri opakovanom výskyte ochorenia je potrebné pátrať aj po iných ochoreniach, ktoré môžu mať za následok zníženú, resp. neadekvátnu funkciu imunitného systému (rôzne hormonálne poruchy – napr. porucha funkcie štítnej žľazy, onkologické ochorenie a pod.)
Riziko nákazy
Zviera postihnuté demidikózou nemôže nakaziť iné zviera ani človeka. Ako bolo uvedené vyššie, prenos je možný len z matky na mláďa v prvých dňoch jeho života.
MVDr. Jana Višváderová, MVDr. Boris Bartoš, Lenka Bartošová